Rěčny kućik dr. Anje Pohončoweje z wusyłanja 20.01.2010 Schnee schieben

21. wulkeho róžka 2010, 08:26 hodź.

Wot spočatka lěta dyrbimy so we Łužicy ze sněhom bědźić. Dźěći so wězo wjesela, ale dorosćeni stonaja hladajo na masy sněha, štož mjenujcy kóždy dźeń znowa za nich rěka: sněh sypać. Abo tola radšo storkać? Što potajkim z tym sněhom činimy? Wobrot sněh sypać drje je starši, takrjec typiski serbski wuraz a wosebje starši ludźo mjez nami jón znaja a wužiwaja. K sypanju sněha wužiwaja sněhsypak abo sněhowu łopač. We wobchadnej rěči praji so pak tež sněh storkać. Tutón wuraz je so pod wliwom němčiny do serbšćiny zadobył, snano w zwisku z wunamakanjom sněhstorkadła (němsce „Schneeschieber“), mjeztym zo su prjedy z łopaču sněh na bok sypali. – Za wuswobodźenje pućow a dróhow wšak sněhsypak abo sněhstorkadło njedosaha, za to zasadźuja gmejny wulke awta abo traktory, tak mjenowane sněhowe płuhi. Wuraz sněhowy płuh wotpowěduje němskemu “Schneepflug” a poćahuje so na formu woclanych blachow, kotrež zwjetša wupadaja kaž třiróžk, runje kaž radlicy płuha. – Wulki dźěl sněha je mjeztym wottał. Přeju tuž Wam, lubi posłucharjo, zo njebyšće trjebali lětsa hižo tak husto sněh sypac resp. sněh storkać!